Košičanka Zuzana na finále - FC Bayern München

Auf geht`s ihr Roten...

(alebo ak chcete Košičanka Zuzana opäť na Bayerne)

27/05/2014

Predslov:
Tí z Vás, ktorí navštevujete portál fcbayern.sk pravidelne si určite spomínate na Košičanku Zuzanu, s ktorou ste si asi pred necelým mesiacom mohli prečítať rozhovor o jej návšteve na Bayerne v Mníchove. Mnohých z Vás je príbeh zaujal, čoho dôkazom boli mailové aj faceboové ohlasy. Už vtedy bolo jasné, že Zuzka vďaka svojmu priateľovi, uvidí našich chlapcov opäť naživo. To všetko pri príležitosti finále Nemeckého pohára v Berlíne. Potom, ako som sa dozvedel, že Zuzka naozaj pocestuje, som ju dotlačil do sľubu, že po návrate napíše nejaký report. V tej chvíli som ešte netušil, aký novinársky a pisateľský talent sa v nej skrýva. Koniec koncov posúďte sami...

P.S. Ja som mal počas čítania jej reportu husiu kožu na tele...
P.S.1 Opäť sa teším na Vaše ohlasy...
Maťaš

report Zuzany N:

Berlín. Hlavné mesto Nemecka. Vraj najtolerantnejšie mesto v rámci Nemecka. S množstvom cudzincov, čudákov, žobrákov... A od roku 1985 mesto, kde sa hrá finále nemeckého pohára (DFB Pokal). A mesto, kam sa mi po skoro dvoch rokoch opäť dostáva možnosť, vidieť náš tím Bayern Mníchov live. Teším sa ako malé decko. :)

Príchod do Berlína s meškaním letu bol v piatok. Pohľad na nočný Berlín ešte neprezrádza, čo sa bude zajtra diať. A vlastne keďže som na takomto finále nikdy nebola a zo Slovenska sú takéto udalosti neznáme, ani to nemôžem vedieť. Zato však ráno už to začína byť jasné. Keďže proti nám bude hrať Borussia Dortmund, Berlín postupne mení farby na žlto-čiernu a červenú. Ľudia už na raňajky prichádzajú v dresoch, ženy, muži, deti... Aj ulice a námestia sa postupne plnia fanúšikmi, policajnými zložkami a záchranármi. V Berlíne pred zápasom oslavuje každý. A najviac asi žlto-čierni. Jasná prevaha. V počte, aktivite aj hluku. Proste sú všade.

Všade sú aj ľudia s tabuľkou „Suche Tickets DFB Pokal“ (hľadám lístky). A čierny trh funguje. Kupuje sa a predáva. Cena lístka na čiernom trhu: 300 – 1000 €.

Čo prekvapuje ale mňa, nikde sa nikto s nikým nebije, nie sú žiadne šarvátky. A dokonca, jeden aj druhý tábor spolu sedia na káve. Každý verí, že jeho tím vyhrá. Každý sa teší na šport. Len ja sa v kútiku duše pri prevahe fanúšikov Borussie obávam. Čo ak nebudeme mať aj trochu šťastia? Chýbajú nám hráči ako Schwansteiger, Thiago, Alaba a Madžukic. Frank nemal tiež najlepšiu sezónu, ale bude aspoň na lavičke.... Môj prvý zápas v Allianz aréne dopadol prehrou Bayernu, ak Bayern prehrá teraz, nedostanem zákaz vstupu na štadión? (že nosím nebodaj smolu?). Uvidíme.

Jedna milá príhoda. Sedíme v bufete a vedľa fanúšikovia BVB. Konštatujú: „Je tu málo fanúšikov Bayernu. Oni zas priletia len na zápas, vyhrajú a idú oslavovať domov.“ Ešte netuší, že má pravdu. A vlastne to netuší nikto. Každý chce, aby jeho tím vyhral. Každý vie, že sa niekto bude radovať a oslavovať a niekto smútiť. Nikto ešte nevie kto.

Neďaleko nášho hotela je tábor BVB. Celý deň sa pije a aj oslavuje tím BVB. Moja polovička strašne trpí, keď musí prejsť vždy okolo, preto už vystupujeme na inej zastávke a chodíme pešo do hotela z inej strany. Nepomáha. Žltí sú všade. Po odchode fanúšikov na štadión tu ostáva súvislá vrstva odpadu. Nikdy som toľko odpadu nevidela. Mimochodom, kým skončí zápas, Nemci si z odpadom poradili a cestou späť už si toto miesto fanúšika BVB nepamätá, je upratané. A ja zas nechápem, ako sa niektoré veci rýchlo dajú vyriešiť.

Štadión, na ktorom sa finále hrá, je olympijským štadiónom z roku 1936. Veľkolepá stavba, ktorá mala mať kapacitu 100.000 ľudí. Poznačená vojnou, históriou, Hitlerom... sa po prestavbe stáva domácim štadiónom pre Hertu Berlín.

Vstup na štadión tiež veľmi bezproblémový, žiadne rady, žiadne čakanie, žiadne šarvátky. Krátka bezpečnostná prehliadka, u žien skôr z povinnosti. Všetko perfektne organizované. Ja toto proste mám na Nemecku rada, majú na všetko systém, ktorého sa akosi pekne držia a nehľadajú v ňom medzery, aby niečo obišli. Pre istotu sú však na každom rohu plne vyzbrojené policajné jednotky. Dokonca im pomáha aj policajt Playmobil.

Naše miesta sú samozrejme medzi našimi. A opäť sa potvrdzuje, futbal je tu národný šport. Nemci ním žijú, bez neho by nemohli existovať. Nádherný otvárací ceremoniál. Žiadne špeciálne efekty, iba farby Nemecka – zlatá, červená a čierna. Vlajky finálových tímov a DFB poháru. Jednoduché a predsa krásne a pompézne. Predstavenie tímov a rozhodcov.

Stále však mám pocit, že žltých je prevaha. Že sú hlučnejší, akčnejší a robia silnejšiu a lepšiu atmosféru. Dostávam vysvetlenie: „Typický fanúšik BVB je posadnutý, je nezamestnaný, iba sa fláka a chlastá a chodí na futbal. My, (rozumej Bayern) chodíme od pondelka do piatku do práce a v sobotu sa ideme tešiť s našimi na futbal, neožierame sa“. „BVB fanúšik pije pri Brandenburger Tor. Bayern fanúšik si ešte ide pozrieť pre zápasom pamiatky.“ Nakoľko je to pravda, netuším, ešte som nenašla štatistiku v tomto smere :) . Ale pravda je, že BVB drží celý zápas lepšiu atmosféru ako Bayern. A určite je ich na štadióne viac. Snáď som sa týmto nedotkla žiadneho fanúšika BVB alebo Bayern. Fakt  je, že BVB  sme v múzeách veľmi nestretli, ale pri Brandenburger Tor ich bolo veľa. Aj opitých, aj v stave poslednej núdze, kde už zasahovali záchranári.

Kto zápas sledoval, videl, že oba tímy boli veľmi dobré. Že zápas sťažil aj silný dážď, ktorý neskôr ustál. 0:0 v riadnom hracom čase. Napínavé. Nasleduje predĺženie. Je to naozaj ťažký a vyrovnaný zápas. To typické super Bayern super Bayern vypadáva z fanúšikov až v predĺžení. Skôr bolo pravidelnejšie: Auf gehts ihr Roten (poďme do toho červení). Až druhé predĺženie rozhodlo. Rozhodlo o tom, že my sme sa tešili a BVB boli smutní. A radosť bola naozaj nekonečná. Každý ovláda hymnu Bayernu a spieva (keďže spievať neviem, je asi aj lepšie že ja nespievam). Cudzí na štadióne nie sú. Všetci sú „svoji“ – všetci sú ako „rodina“ Bayern – všetci sa tešíme spolu. Žltá mizne, ostáva červená. Oslavujú hráči, olievajú sa pivom a dokonca to neobišlo ani trénera. Už neexistovala výhovorka, že má iba jediný oblek.

Nikto momentálne nerieši neuznaný / nevidený gól BVB do brány Bayernu, z ktorej ho vykopol Dante. Kto vie ako by to všetko dopadlo. Ale teraz je to jedno. Víťaz sa teší z pohára. A aj na druhý deň konštatujú: „Nemecko má najlepšie štadióny, najlepšie... a predsa sa zrieklo techniky, ktorá by pomohla pri sporných situáciách. Preto nemáme inú možnosť, iba takéto rozhodnutia akceptovať.“ Diskusie sa viesť budú, ale každý to akceptuje. Je to ich povaha, je to ich systém.

Bayern opäť ukázal svoju silu. Súdržnosť. A fanúšik ukázal, že svoj klub miluje, aj keď tento rok triple nebude. Aj double je skvelý. Bayern je klub buď milovaný alebo nenávidený. Nenávidený preto, že je až príliš úspešný a mnohí si myslia, že už stačilo. No ale keď je niekto raz najlepší? :) Ja ho milujem. Stal sa súčasťou mojej rodiny.

A ešte jeden postreh. VIP vstupenky v Mníchove boli super. Mohli sme sa stretnúť s hráčmi, dostať sa do priestorov, kam bežný návštevník nemôže. Sedíte však v sektore s ľuďmi, ktorí sú, ako to slušne nazvať suchári. Ale sedieť s obyčajnou vstupenkou medzi obyčajnými fanúšikmi je to pravé. Je to miesto, kde každý pozná hymnu Bayernu, kde sa každý vie tešiť aj z príležitosti či dobrej hry. Jednoducho sedíte medzi svojimi. Sedíte tam, kde fanúšik sedieť má.

Ráno po zápase sa Berlín vrátil do svojich koľají bežného turizmu, ľudia navštevujú múzeá, pamiatky. Fanúšikovia miznú. My sa však opäť obliekame do Bayern – farieb a ideme ešte pozrieť nejaké ďalšie pamiatky a múzeá (ešte nemám dostatočný počet otlakov). A teda nech nekazíme štatistiky, ktoré asi aj tak nikto nerobí :).

Výlet sa končí, ale teraz už viem, že nebudem mať zákaz vstupu na štadión. A to ma naozaj teší. Lebo byť na štadióne, kde je 76.000 ľudí je zážitok vždy. A keď hrá Bayern, je to o to lepšie.

Jeden zvláštny zážitok má však ešte tento rok čaká. Už o nedlho si budem môcť pozrieť najväčší európsky štadión – Camp Nou. Určite si oblečieme Bayern dresy, aby všetci aj tam vedeli, že Bayern je najlepší, že: Mia san mia. :)

A ešte jedna veta, ktorú som sa na tomto výlete naučila: Berlin ist immer eine Reise wert (do Berlína sa vždy oplatí pricestovať ). A je to naozaj pravda.

Zuzana

foto: archív Zuzany N.