Hlavná ponuka:
Seriál: Hrdinovia "treblu" z Bayernu pre BILD.
Robben: "Ešte nikdy som nebol v kostole."
Iba Schweini smel pobozkať pani Merkelovú.
Cesta od vypískaného hráča Bayernu k hrdinovi z Wembley za 372 dní: Arjen Robben (29 r.) rozhodol finále Ligy majstrov proti Dortmundu svojim gólom na 2:1 v 89. minúte zápasu - a tým zažil senzačné futbalové znovuzrodenie.
V 4. časti seriálu o hrdinoch "treblu" hovorí holandská hviezda:
Preklad rozhovoru z bild.de vám prinášame vďaka Sue. Dunaj kulminoval a tak Sue v trochu pokojnejšej atmosfére pripravila preklad.
BILD: Pán Robben, po Vašom góle ste v zápale radosti revali: "Bože, môj Bože, ó Bože!" Ste veriaci človek?
Robben: "Nie, nie som veriaci. Ani katolík, ani protestant, ani moji rodičia nie. Ešte som nikdy nebol v kostole, s manželkou sme sa nesobášili v kostole. Čo som kričal po góle, bolo asi v zmysle: " Čo sa tu deje, čo sa mi to práve stalo?" Bolo to príliš krásne, než aby to mohla byť pravda."
BILD: Vďaka Bohu, z pohľadu Bayernu na predošlé dva prehraté finálové zápasy.
Robben: "Áno, možno predsa len niekde existuje futbalový Boh!"
BILD: V Holandsku sú teraz dvaja noví králi: Willem Alexander a futbalový kráľ Arjen....
Robben (hlasný smiech): "Nié, nié! Máme nového kráľa, Willema Alexandra s manželkou Maximou považujem za dobrých, ozaj správny pár."
BILD: Nedávno si obaja potriasli rukou so spolkovým prezidentom Gauckom a premiérkou Merkelovou. To ste po oboch finále mohli i Vy...
Robben: "Áno, ale pani Merkelovú som nepobozkal. To smel, myslím, iba Schweini."
BILD: Cítite sa v Mníchove už medzičasom obľúbený? Pred rokom ste ešte boli považovaný za hlavného vinníka sezóny bez titulov, vzhľadom k tomu, že ste v ligovom zápase proti Dortmundu a vo finále LM proti Chelsea nepremenili pokutové kopy.
Robben: "Samozrejme Vám teraz kde-kto a na každom rohu gratuluje. Na ulici, v reštaurácii. Každý. To vidieť, čo tieto tri tituly pre ľudí v Mníchove znamenajú."
BILD: Zadosťučinenie za vtedajšiu, čiastočne polemickú, kritiku.
Robben: "Nechcem zabudnúť a ani nikdy na to nezabudnem. Bolo to zlé, veľmi sa ma to dotklo. Bolo však aj veľa ľudí, ktorí ma podporovali. No tí, ktorí ma vypískali, nie sú pre mňa ozajstní fanúšikovia. Správny fanda drží a fandí svojmu klubu a jeho hráčom v dobrom i zlom. "
BILD: Ostanete so svojim FC Bayernom kvázi zosobášení, alebo prestúpite snáď do Juve, Interu alebo Galatasaray.
Robben: "Poviem, ako to vo futbale chodí: Nič nie je isté, je to obchod, pri ktorom sa môže kedykoľvek niečo udiať. Ale aby z toho znova nevznikli rôzne špekulácie: Veľmi dobre sa tu cítim, kontrakt mám do roku 2015. Momentálne vôbec nie je témou dňa, že odídem. Nie je na to žiaden dôvod. Môj plán je, že ostávam."
BILD: Aj v tejto sezóne ste opätovne mali problémy so zraneniami, v odvetách ste na veľmi dlhú dobu vypadli. Dokonca ste uvažovali i o ukončení kariéry.
Robben: "Nie však veľmi vážne. Keď si neustále zranený, keď makáš, no tvoje telo jednoducho nefunguje správne, potom sa objaví i myšlienka: Načo to vôbec ešte robím? No napokon je láska k futbalu predsa len silnejšia a bojuješ ďalej."
BILD: Kto Vám bol oporou v najťažších časoch?
Robben: "Moja žena, moji rodičia. Veľa sme sa rozprávali. A moje tri deti: keď sa na mňa usmejú, zabúdam na všetky starosti."
BILD: Aký je Váš vzťah s Franckom Ribérym, ktorý Vás pred rokom udrel, ale v Londýne smeroval nahrávky pred oboma gólmi na Vás?
Robben: "Vtedy to bolo ťažké. Spočiatku som si myslel, že takto to predsa nejde, už s ním nemôžem viac hrať. A to sme mali pred sebou druhý polčas a najmä finále Ligy majstrov. No ja som akceptoval jeho ospravedlnenie, odpustil som mu. Hrať spolu s ním mi robí radosť. Pretože rozumie futbalu, ako nik iný. V tejto sezóne sme absolútne všetko napravili."
BILD: Čo povedal Louis van Gaal, ktorý Vás v roku 2009 dotiahol do Bayernu, keď ste sa mu teraz hlásili v reprezentačnej jedenástke?
Robben: "Srdečne sa tešil. Už po oboch záverečných zápasoch som od neho dostal sms-ku. Pekné bolo i stretnutie s Wesley Sneijderom. V roku 2010 dosiahol "treble" s Interom Miláno, vyhrali nad nami vo finále LM. Takže sme to dosiahli obaja. Aj toto je skoro neuveriteľné: Wesley a ja sme priatelia od našich 14-tich rokov. Vždy to bol náš veľký detský sen - vyhrať Ligu majstrov a v poslednej minúte streliť rozhodujúci gól."
Zo stránky bild.de preložila Sue.
Ďakujeme!